Divožienky

Takže vec prvá: REKAPITUlÁCIA Tak som sa trochu pohrabala na blogu, a zistila som, že posledný môj príspevok bol z pred vyše roka. To je veru, dlhá doba, aspoň z môjho ponímania, keďže mám pocit, že v poslednej dobe ten čas dáko uteká. Ešte pred nedávnom bola len sladká oktáva a bezstarostný život a odrazu mám prvé zápočty v druhom ročníku. Kam sa to len podelo, všetky tie chvíle, ľudia, miesta a vône ktoré som zažila za uplynulý rok. Tak ale aby ste nepovedali že tu len furt o niečom dumám, tu sú fakty: Áno, som už ny výške, dokonca momentálne druhý ročník(hoci som v ňom suverénne najmladšia:D), áno posledný rok som strávila oddelená od divožienok(na východe, pričom oni všetky si užívajú slasti západu a zahraničia), áno, bývala som na intráku(hoc' už nebývam, vinou nášho neuveriteľne prepracovaného udeľovania ubytovania, škoda reči), nie, furt som si na krk neuviazala chlapa(no comment) a áno nudím sa(však blogujem:P, nič v zlom). A tu je vec druhá: MOTIVÁCIA Čo ma viedlo k tomu, aby som si zasa po uhorskom roku sadla za počítač a vrhla sa do zdeľovania detailov môjho nezaujímavého života? Jednoducho som zas po mesiaci v KE prišla konečne domov a našla tu chaos, ktorý tu vlastne bol odjakživa, aj keď som s ním veľmi nerátala. Proste, možno som sa tu už niekedy o tom zmienila, asi od roku 2004 sa moja família pustila do zdanlivo nemožného projektu a to dať dokopy dom, ktorý už stál, ale nič viac. No a po šiestich rokoch peripetií, množstve betónu, kameňov a jabĺk, kope veľmi dobrých spomienok a vyliatych polievok v autobuse sme sa presťahovali na Vianoce 2009. My, teda ja, moji autori(rozumej rodičia:P) a Trdlo(borderka Amy) sme konečne zakotvili v domčeku pod kopcom, uprostred blata, vody a opadnutého lístia, a ja verím, že sme konečne našli domov, ktorý nám(teda mne isto) chýbal. ALE! Keď vravím, že sme sa presťahovali, to neznamená, že by sme skončili s robotou. Takže aj po trištvrte roku je tu stále čo dorábať, po dome sa povaľujú kartóny, na dvore kde tu krompáče a pred bránou tróni kopa štrku. Ešte nezačali dažde, ale tie si teda užijeme najviac, keďže chodníky sú v stave rozpracovanom. No ale aby som sa dostala k veci, ide o to, že okrem faktu bývania v dome na dedine(o čom som snívala celý život, a dopracovala sa k tomu až v štádiu, kedy trávim doma tak dva mesiace do roka), ktoré je chaotcké samé o sebe, mám tak trochu chaos všeobecný, v živote, v škole, v prístupe, v už spomínanej motivácií a vlastne aj v tom, čo mám písať, či nepísať. Teraz k veci tretej: VYSVETLENIE Teta wikipédia vysvetľuje chaos a;;ko počiatočný, beztvarý stav vesmíru, z ktorého podľa antických Grékov a kozmológov, vzniklo všetko a všade. V mojom prípade to znamená, že v poslednom čase si zvyknem obliecť tričko naopak, nepárne ponožky a použiť šampón namiesto sprcháča. Že namiesto aspoň snahy o nejaký zodpovednejší prístup k životu z princípu bojkotujem prednášky a najmä prezenčky na nich. Mám pocit že nech som kdekoľvek, vždy patrím niekde inde a kedď tam konečne príde, najradšej by som pokračovala v ceste a ušla čo najďalej. KeĎ si chcem vybrať muziku, zúfalo sa túlam po iTunsoch a nakoniec to vždy vzdám a pustím si seriál. A keď sa konečne vyberiem so zvermi niekam von, natrafím na nekonečné pláne elektrických ohradníkov, ktoré tam vyrástli zo dňa na deň a nevedno odkiaľ. A keď už ani doma si neviem nájsť miesto na zloženie ruksaku, pretože je všade naokolo kopa úplne nepodstatných hovadín, musím povedať že je to fakt bieda. Konečne konečná časť švrtá: ROZHODNUTIE A tak som si zo zúfalstva z vlastnej nepozornosti k vlastnému životu povedala, že by som mohla začať s troškou zmenou prístupu. Lebo sa začínam báť že čas na tejto studenej zemi prežijem s hlavným mottom: I DON'T GIVE A DAMN ABOUT EVERYTHING. Držte mi palce. Ako sa poznám, bude to náročné. Vaša momentálne poriadne životom unavená Divožienka:P